Kľúčovým aspektom inkluzívneho vzdelávania je posilnenie postavenia všetkých zúčastnených aktérov tým, že im dáme možnosť vyjadriť svoj názor, aby sa stali spolutvorcami svojich vlastných záležitostí vrátane vlastného vzdelávacieho procesu. Uznanie a podpora zastupovania žiakov a ich rodín zabezpečuje, aby mali významnú úlohu pri formovaní vzdelávacích procesov a rozhodnutí. Ako uvádza Európska agentúra (2022, s. 23): "Pojem 'zastúpenie' znamená mať vplyv na uskutočnenie transformačných zmien vo vzdelávacom prostredí. Žiaci a rodiny majú zastúpenie vtedy, keď sa ich hlasu pripisuje váha v diskusiách o vzdelávaní. Okrem toho 'aktívne zastúpenie' znamená, že učiaci sa alebo rodiny sú schopní iniciovať diskusie, konať a majú spoločnú moc ovplyvňovať rozhodnutia a uskutočňovať transformačné zmeny."
Podľa tohto chápania ide o to, že študenti majú vplyv na proces transformácie aspektov vzdelávania: môžu a majú možnosť iniciovať diskusie, ovplyvňovať rozhodnutia a konať v kontexte vlastného vzdelávania (EASNIE, 2022, s. 23)
V znalostnej báze I CO-COPE bol kľúčový pojem "študentské zastúpenie" zvýraznený v troch dimenziách: <(Silveira-Maia et al., 2025);
Etický a hodnotový rozmer
Koncepcia zastupovania žiakov bola široko diskutovaná a spojená s ich právom na občiansku participáciu a život v demokracii. Na základe príslušných právnych predpisov majú školy dôležitú zodpovednosť pripraviť žiakov na život v demokracii vytvorením kontextu, v ktorom zažijú a zúčastnia sa demokraticky, ako aj sa stanú participatívnymi aktérmi vo svojich komunitách. Participácia a aktívne občianstvo sú "o tom, že majú právo, prostriedky, priestor a príležitosť a v prípade potreby aj podporu zúčastňovať sa na rozhodnutiach a ovplyvňovať ich a zapájať sa do činností a aktivít, aby prispeli k budovaniu lepšej spoločnosti". (Rada Európy, 2015, s. 5)
V kontexte inkluzívneho vzdelávania je dôležité osloviť všetkých žiakov ako partnerov (Esteban, 2022). Pri prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ich vzdelávanie a rozvoj, je potrebné zohľadniť hlasy všetkých žiakov.
Rozmer politík
Z politického hľadiska sa právo žiakov byť aktívnymi participantami uplatňuje ako transformácia smerom k inkluzívnym systémom charakterizovaným demokratickými vzdelávacími komunitami, ktoré zapájajú deti do "rozhodovania o aspektoch, ktoré sa ich týkajú, v súlade s ich postupnou autonómiou, pričom potvrdzujú ich vedomosti a skúsenosti" (Esteban, 2022, s. 43). Demokratizácia školského života je potom hlavnou hybnou silou politík týkajúcich sa zastupovania žiakov.
V inkluzívnych školách možno rozpoznať smerovanie k väčšej participácii a posilneniu postavenia mladých ľudí (Rose a Shevlin, 2004; Mitra, 2001; 2018) ako prostriedok rozvoja občianstva a ako vhodnú prípravu na účasť v demokratických spoločnostiach v dospelosti (Devine, 2002; Roche, 1999, in Lundy, 2007).
Rozmer skúsenosti a praxe
V oblasti praxe sa právo študentov na participáciu realizuje pri vytváraní "celej škály každodenných príležitostí, v ktorých môžu mladí ľudia počúvať a byť počúvaní, rozhodovať sa a preberať zodpovednosť za každodenný život i za vytváranie lepšej budúcnosti" (Fielding, 2011, s. 50).
Ako navrhuje Esteban (2022), postupná povaha participácie sa môže prejaviť v príležitostiach, ktoré začínajú priestorom na spoločné uvažovanie o vlastnom procese učenia sa, ako aj v kontexte riadenia triednej skupiny, a postupne smerujú k spoluvytváraniu učebných osnov a školských priestorov a k spoluzodpovednosti tým, že sú informovaní, konzultovaní a aktívne a rovnocenne sa podieľajú na rozhodnutiach týkajúcich sa školy.
Kliknite tu a pozrite si vizualizáciu všetkých troch rozmerov.
Odkazy
Council of Europe. (2015). Revised European Charter on the Participation of Young People in Local and Regional Life. https://rm.coe.int/168071b4d6
Divine, D. (2002). Children’s Citizenship and the Structuring of Adult-child Relations in the Primary School. Childhood, 9(3), 303-320. https://doi.org/10.1177/0907568202009003044
European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2022. Voices into Action – The Voices of Learners and their Families in Educational Decision-Making: Literature Review. (D.C. Murdoch, A. Mangiaracina and A. Kefallinou, eds.). Odense, Denmark
Esteban, M. (2022). Children’s Participation, Progressive Autonomy, and Agency for Inclusive Education in Schools. Social Inclusion, 10(2), 43-53. https://doi.org/10.17645/si.v10i2.4936
Fielding, M. (2011). La voz del alumnado y la inclusión educativa: una aproximación democrática radical para el aprendizaje intergeneracional. Revista Interuniversitaria de Formación del Profesorado, 25(1), 31-61. https://www.redalyc.org/pdf/274/27419147003.pdf
Mitra, D. (2018). Student voice in secondary schools: the possibility for deeper change. Journal of Educational Administration, 56(1), 473-487. https://doi.org/10.1108/JEA-01-2018-0007
Mitra, D. L. (2001) Opening the floodgates: Giving students a voice in school reform. Forum, 43(2), 91-94. https://doi.org/10.2304/forum.2001.43.2.14
Rose, R., & Shevlin, M. (2004). Encouraging voices: Listening to young people who have been marginalised. Support for learning, 19(4), 155-161. https://doi.org/10.1111/j.0268-2141.2004.00341.x
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Lundy, L., 2007. “Voice” is not enough: Conceptualising Article 12 of the United Nations Convention on the Rights of the Child. British Educational Research Journal, 33(6), 927–942.
